FluentFiction - Slovak

Jozef's Poetic Valentine: Bridging Passion and Fear

FluentFiction - Slovak

17m 19sFebruary 15, 2026
Checking access...

Loading audio...

Jozef's Poetic Valentine: Bridging Passion and Fear

1x
0:000:00

Sign in for Premium Access

Sign in to access ad-free premium audio for this episode with a FluentFiction Plus subscription.

View Mode:
  • V mestskom srdci Bratislavy, kde sa korporátne vežiaky dotýkajú oblohy, bolo miesto, kde Jozef denne pracoval.

    In the heart of Bratislava, where corporate skyscrapers touch the sky, there was a place where Jozef worked daily.

  • Zimné dni boli dlhé a zmrznuté snežné vločky sa lepili na okná kancelárie.

    The winter days were long, and frozen snowflakes clung to the office windows.

  • Avšak dnes bol deň iný.

    However, today was different.

  • Väčšina zamestnancov zdobila svoje stoly s ružovými a červenými dekoráciami.

    Most employees were decorating their desks with pink and red decorations.

  • Valentín bol za rohom a atmosféra v kancelárii dýchala láskou a očakávaním.

    Valentine's Day was just around the corner, and the atmosphere in the office was filled with love and anticipation.

  • Jozef pracoval ako administratívny pracovník vo veľkej firme.

    Jozef worked as an administrative employee at a big company.

  • Každý ho poznal ako tichého a spoľahlivého.

    Everyone knew him as quiet and reliable.

  • Ale Jozef mal tajomstvo, ktoré nikto zatiaľ nepoznal – miloval poéziu.

    But Jozef had a secret that no one knew yet – he loved poetry.

  • Doma si potajme písal verše.

    At home, he would secretly write verses.

  • No nikdy nemal odvahu ich zdieľať.

    However, he never had the courage to share them.

  • Preto bola pre neho predstava predniesť Valentínsku prezentáciu ako noc bez hviezd, temná a plná úzkosti.

    Therefore, the idea of giving a Valentine’s presentation was like a starless night to him, dark and full of anxiety.

  • Úloha predniesť prezentáciu mu bola pridelená nečakane.

    The task of delivering the presentation was assigned to him unexpectedly.

  • „Je to na tebe, Jozef,“ povedal Miroslav, jeho šéf, s priateľským úsmevom.

    "It's up to you, Jozef," said Miroslav, his boss, with a friendly smile.

  • „Viem, že to dokážeš.

    "I know you can do it."

  • “ Jozefove srdce bilo rýchlo, ako vták uväznený v klietke.

    Jozef's heart pounded quickly, like a bird trapped in a cage.

  • Strach z verejného vystúpenia ho zatieňoval ako oblačný mrak v slnečný deň.

    The fear of public speaking overshadowed him like a cloudy sky on a sunny day.

  • Bol večer pred prezentáciou, a Jozef sedel sám vo svojej izbe.

    It was the evening before the presentation, and Jozef sat alone in his room.

  • Pozeral na svoje poézie, zvažoval, či sa rozhodne vykročiť z tieňa.

    He looked at his poetry, contemplating whether he should decide to step out of the shadows.

  • Aké by to bolo?

    What would it be like?

  • Keby dovolil svojej vášni prepojiť sa s chladným svetom korporácie?

    If he allowed his passion to connect with the cold world of corporate life?

  • Rozhodol sa spojiť to, čo mal najradšej, s úlohou, ktorú musel splniť.

    He decided to merge what he loved most with the task he had to fulfill.

  • Nastal deň Valentína.

    Valentine's Day arrived.

  • V miestnosti žiariacej svetlami a zdobené srdcami Jozef stál pred kolegami.

    In a room glowing with lights and decorated with hearts, Jozef stood before his colleagues.

  • Pred ním sedela Veronika, jeho opora, ktorá mu venovala povzbudivý úsmev.

    In front of him sat Veronika, his pillar of support, who gave him an encouraging smile.

  • Dlho kráčal do stredu miestnosti, kde sa cítil ako ryba mimo vody.

    He slowly walked to the middle of the room, feeling like a fish out of water.

  • „Drahí kolegovia,“ začal Jozef tichým hlasom.

    "Dear colleagues," Jozef began in a quiet voice.

  • „Dnes chcem oslaviť lásku iným spôsobom.

    "Today, I want to celebrate love in a different way."

  • “ Pohľadom prešiel po očiach svojich kolegov a začal recitovať jemnú, no významnú báseň.

    He glanced at his colleagues' eyes and began to recite a gentle yet significant poem.

  • S každým slovom, s každým veršom, tí ľudia, čo s ním denne pracovali, počúvali.

    With every word, with every verse, the people he worked with daily listened.

  • Keď báseň zanikla v tichu miestnosti, Jozef cítil, ako jeho obavy narastajú.

    When the poem faded into the silence of the room, Jozef felt his anxieties rising.

  • Avšak, namiesto kritiky, miestnosť naplnil potlesk.

    However, instead of criticism, the room filled with applause.

  • Veronika povstala a začala so slzami v očiach tleskať ako prvá.

    Veronika stood up and started clapping first, tears in her eyes.

  • Ďalší sa pridali a Jozef nevedel, či stojí uprostred sna alebo reality.

    Others joined in, and Jozef didn't know if he was in the midst of a dream or reality.

  • S pocitom úľavy a neočakávanej radosti si Jozef uvedomil, že jeho strach bol len výplodom jeho vlastnej mysle.

    With a sense of relief and unexpected joy, Jozef realized that his fear was merely a creation of his own mind.

  • Jeho poézia sa stretla s uznaním a srdečnosťou.

    His poetry was met with recognition and warmth.

  • Zmena, ktorá sa v ňom zrodila, nebola len o strachu z verejného vystúpenia, ale o prijatí samého seba.

    The change that was born within him was not just about the fear of public speaking but about accepting himself.

  • Od toho dňa Jozef vedel, že jeho láska k poézii dokáže preklenúť priepasť medzi dvoma svetmi.

    From that day, Jozef knew that his love for poetry could bridge the gap between two worlds.

  • A on už nikdy nezapochyboval, že ukázať svoju pravú tvár znamená získať slobodu.

    And he never doubted again that showing his true self meant gaining freedom.

  • Tak sa stal nielen lepším rečníkom, ale aj sebavedomejším a vyrovnanejším sebou samým.

    Thus, he not only became a better speaker but also more confident and balanced within himself.