Slnečné svetlo dopadalo na Vienna International Airport, kde život bzučal ako úle čmeliakov.

Sunlight fell on Vienna International Airport, where life buzzed like bumblebee hives.

Cestujúci sa ponáhľali k svojim bránam, hlasné hlásenia zneli vo viacerých jazykoch a zatiaľco lietadlá stáli vyrovnané, čakala v nich nádej na nové začiatky.

Travelers hurried to their gates, loud announcements echoed in multiple languages, and as planes stood aligned, there waited the hope for new beginnings.

V tejto ruchajúcej kulise stáli traja priatelia – Elena, Matej a Zuzana.

In this bustling scene stood three friends – Elena, Matej, and Zuzana.

Elena, s iskrou v očiach, ale drobným chvejúcim sa úsmevom, sa pripravovala na odchod.

Elena, with a spark in her eyes but a slight trembling smile, was preparing to leave.

Nová práca čaká za oceánom, v ďalekej krajine plnej príležitostí a záhad.

A new job awaited across the ocean, in a distant land full of opportunities and mysteries.

Elena však cítila jemný tieň obav.

However, Elena felt a subtle shadow of worry.

„Je to zvláštne,“ povedala Matejovi a Zuzane, „ako môže byť človek súčasne plný nádeje a tichej úzkosti.

"It's strange," she said to Matej and Zuzana, "how one can be simultaneously full of hope and silent anxiety."

“ Elena sa snažila svoje obavy nesiť sama, ale v srdci ju ťažili.

Elena tried to carry her worries alone, but they weighed heavily on her heart.

Matej a Zuzana, jej najlepší priatelia, už od detstva vedeli, že niečo nie je v poriadku.

Matej and Zuzana, her best friends since childhood, knew that something wasn't right.

„Pozri, Elena,“ začala Zuzana so širokým úsmevom, ktorý vždy dokázal rozohnať tmu, „my dvaja nikdy nezostaneme pre teba daleko.

"Look, Elena," started Zuzana with a broad smile that always managed to dispel darkness, "the two of us will never be far from you.

Môžeme prísť na návštevu, a ty môžeš písť kedykoľvek späť.

We can come visit, and you can come back anytime."

“Matej nesmelo dodal: „Áno, nič nezniči naše priateľstvo.

Matej added shyly, "Yes, nothing will destroy our friendship.

Len nám dávaj vedieť, ako sa ti darí.

Just let us know how you're doing.

Sme tu pre teba, kedykoľvek budeš potrebovať.

We're here for you whenever you need."

“Elena cítila, že sa jej srdce uvoľňuje.

Elena felt her heart lighten.

Zhlboka sa nadýchla.

She took a deep breath.

„Ďakujem vám,“ povedala, oči plné vďačnosti.

"Thank you," she said, her eyes full of gratitude.

„Nevedela som, čo odísť bude znamenať, ale vy ste mi dali silu ísť ďalej.

"I didn't know what leaving would mean, but you gave me the strength to go on."

“V tom okamihu sa ozvalo hlasenie, ktoré ich upozornilo, že je čas ísť k bezpečnostnej kontrole.

At that moment, an announcement sounded, notifying them that it was time to head for security.

Zuzana objala Elenu pevne a Matej ju potľapkal po pleci.

Zuzana hugged Elena tightly, and Matej gave her a pat on the shoulder.

„Uvidíme sa skoro,“ povedali naraz.

"We'll see you soon," they said in unison.

Elena prešla cez bránu, ale aj tak vedela, že čo sa zmení, nie je ich priateľstvo.

Elena walked through the gate, knowing that what would change would not be their friendship.

Boli tu pre ňu, ako vždy.

They were there for her, as always.

Cítila sa silnejšia, plná odvahy čeliť novým vyzvaniam.

She felt stronger, full of courage to face new challenges.

A keď neskôr sedela v lietadle, už viac sa nebála.

And as she later sat on the plane, she was no longer afraid.

Mala svojich priateľov, mala podporu.

She had her friends, she had support.

Vedela, že toto odlúčenie je začiatkom nového dobrodružstva, nielen pre ňu, ale aj pre nich všetkých.

She knew that this separation was the start of a new adventure, not just for her, but for all of them.

V diaľke, cez okno lietadla, mohla ešte naposledy vidieť zamávajúcu siluetu Zuzany a Mateja, ako dlho sa pozerali na odchádzajúce lietadlo, verní svojmu priateľstvu.

In the distance, through the airplane window, she could still see the waving silhouettes of Zuzana and Matej, who watched the departing plane for a long time, faithful to their friendship.

Prísľub budúcich návštev žiaril v ich spomienkach, tak, ako slnko osvetľovalo letiskovú dráhu.

The promise of future visits shone in their memories, just as the sun illuminated the airport runway.