Bratislavský hrad stál majestátne na kopci, pod ním sa vinul Dunaj.

The Bratislava Castle stood majestically on the hill, with the Danube winding below.

Jar zasiala do vzduchu sladkú vôňu kvetov a mesto sa pripravovalo na oslavu Prvého mája.

Spring sowed the air with the sweet scent of flowers, and the city was preparing for the May Day celebration.

Ľudia sa zabávali na jarmoku, no Lukáš mal inú úlohu.

People were enjoying themselves at the fair, but Lukáš had a different task.

Bol nadšenec histórie a sníval o objavení dávno strateného artefaktu – koruny dávneho slovenského kráľa.

He was a history enthusiast and dreamed of discovering a long-lost artifact—the crown of an ancient Slovak king.

V hradných komnatách bolo ticho, len jeho krokmi sa ozývala história.

In the castle chambers, it was silent, only his footsteps echoing history.

Katarína, jeho sprievodkyňa, ho nasledovala s úsmevom.

Katarína, his guide, followed him with a smile.

„Lukáš, počula som, že existuje tajná komnata,“ povedala tajomne.

"Lukáš, I've heard there's a secret chamber," she said mysteriously.

Lukáš sa na ňu podozrievavo pozrel.

Lukáš looked at her suspiciously.

Nevedel, či jej môže veriť.

He didn't know if he could trust her.

Marek, ďalší návštevník so záujmom o hľadaný artefakt, ich predbehol.

Marek, another visitor interested in the sought-after artifact, got ahead of them.

Chcel byť prvý, kto koruna nájde.

He wanted to be the first to find the crown.

Lukáš sa musel rozhodnúť, či verí Kataríne, ktorá mohla vedieť viac, ako prezrádzala, alebo úplne ignorovať jej rady a spoľahnúť sa len na svoje inštinkty a stopy.

Lukáš had to decide whether to trust Katarína, who might know more than she was saying, or to completely ignore her advice and rely solely on his instincts and clues.

Pri prehliadaní hradu našiel Lukáš nenápadný vchod do úzkej chodby.

While exploring the castle, Lukáš found a discreet entrance to a narrow corridor.

Rozhodol sa ju preskúmať.

He decided to investigate.

Katarína sa zatiaľ snažila Mareka odlákať na nesprávnu stopu.

Meanwhile, Katarína tried to lead Marek astray with a false trail.

Chodba viedla dolu, až sa zrazu otvorila do tajnej miestnosti.

The corridor led downward until it suddenly opened into a secret room.

V jej strede stála vitrina a v nej koruna, nádherná, žiariaca históriou.

In its center stood a display case, and inside it, the crown, magnificent, glowing with history.

Lukáš, dychta zaseknutý v hrdle, si uvedomil, aké má šťastie.

Lukáš, breath caught in his throat, realized how lucky he was.

Ale zároveň aj zodpovednosť.

But also the responsibility.

Vedel, že koruna patrí k histórii všetkých Slovákov.

He knew the crown belonged to the history of all Slovaks.

Rozhodol sa ju odovzdať hradu na verejnú výstavu, aby všetci mohli vidieť slávnu časť svojej minulosti.

He decided to hand it over to the castle for a public exhibition so that everyone could see a glorious part of their past.

Keď vyšiel z tajnej miestnosti, Marek ho čakal vonku, s rozpačitým úsmevom.

When he emerged from the secret room, Marek was waiting outside with an awkward smile.

Katarína, spokojná s Lukášovou múdrosťou, schválila jeho rozhodnutie.

Katarína, pleased with Lukáš's wisdom, approved of his decision.

Ich tromi prešla hlboká úcta ku kultúrnemu dedičstvu.

A deep respect for cultural heritage passed through the three of them.

Pripomenulo im, že história nie je len tajomstvom, ale aj spojivom medzi minulosťou a prítomnosťou.

It reminded them that history is not only a mystery but also a link between the past and the present.

Pomaly, so slávnostným pocitom v hrudi, sa vrátili na slnkom zaliate nádvorie, kde veselosť osláv jarnej oslavy ďalej prekvitala.

Slowly, with a ceremonious feeling in their hearts, they returned to the sunlit courtyard where the joy of the spring celebration continued to thrive.